Na Zelený štvrtok si veriaci pripomínajú ustanovenie sviatosti kňazstva a
Eucharistie. Tento rok sa verejné bohoslužby počas veľkonočného obdobia
v kostoloch nekonajú, dôvodom je zabránenie šírenia nového
koronavírusu.
Poslednú večeru slávil Ježiš so svojimi učeníkmi na Zelený štvrtok. V
tento večer ustanovil sviatosť kňazstva a Eucharistie, respektíve
premenil chlieb a víno na svoje telo a krv. Túto udalosť pripomína
večerná svätá omša, ktorá je známa aj obradom umývania nôh 12 mužom. Je
to symbol úcty a pokory voči blížnemu. Obrad pochádza z čias svätého
Gregora Veľkého, ktorý denne hostil 12 žobrákov.
Na Zelený štvrtok večer prestávajú v kostoloch zvoniť zvony ako znak
spoluúčasti s utrpením Krista. Ich zvuk sa opäť ozve až na slávnostnú
Glóriu počas vigílie vzkriesenia na Bielu sobotu a namiesto nich sa
používajú rapkáče. Veriaci si pripomínajú Pána Ježiša, ako v
Getsemanskej záhrade bdie v modlitbe. Apoštoli od únavy zaspali a Ježiš
zostal celkom sám, opustený. Túto skutočnosť symbolizuje nielen otvorený
prázdny svätostánok v kostoloch, zhasnuté svetlo pred ním, ale aj
obnažovanie oltárov a odnášanie všetkých predmetov z nich.
V evanjelických kostoloch sa v Zelený štvrtok popoludní a večer konajú
služby Božie na pamiatku ustanovenia sviatosti Večere Pánovej. Veriaci
si pripomínajú udalosť, keď Ježiš Kristus počas poslednej večere so
svojimi 12 učeníkmi ustanovil sviatosť Večere Pánovej.
Veľkú noc, teda Paschu, slávia veriaci pravoslávnej cirkvi o týždeň
neskôr. Dôvodom je výpočet podľa starobylých kánonov. Termín Paschy sa
vypočítava podľa jarnej rovnodennosti, splnu mesiaca a židovského
Pesachu.